Beharovce |
Charakteristika Beharovce ležia vo východnej časti Hornádskej kotliny západne od Braniska, 22 km na východ od Levoče, v nadmorskej výške 459 metrov n.m, pri tuneli Branisko. Nadmorská výška v strede obce je 474 m n. m. a v chotári 460 – 660 m n. m. Roku 1297 sa uvádza obec pod menom Horná Žehra. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1338. Obec je doložená z toho roku ako Beherowch, neskôr ako Beherocz (1452), Beharowcze (1773); maďarsky Beharóc. Obec patrila panstvu Spišského hradu. Obyvatelia okrem poľnohospodárstva vykonávali rozličné služby pre hrad, napríklad aj poslov, z čoho pramení názov obce. Podľa urbára z roku 1583 v obci mali spišskopodhradskí hrnčiari baňu na hlinu. V roku 1787 patrila Jurajovi Csákymu, mala 23 domov a 168 obyvateľov, v roku 1828 mala 26 domov a 191 obyvateľov. Za I. ČSR sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, výrobou tehál, časť pracovala príležitostne i v stavebníctve. Ostatní pracovali v priemyselných podnikoch v Krompachoch a inde. Dnes má obec nízku hustotu obyvateľstva. Obec je východiskom na Spišský hrad, Dreveník, Branisko a do Žehry. Kultúrno - historické zdroje obce: Kaplnka sv. Michala arch. z roku 1823, rímsko – katolícka, typ sieňový s polkruhovým uzáverom, kazetovým stropom a nadstavanou drevenou zvoničkou. Na priečelí je murovaný štít, fasády sú členené lizénami. Veža je zakončená zvonovou strieškou. Hlavný oltár je v historizujúcom slohu z roku 1899 od rezbára J. Fuhrmana. V oltárnej architektúre zakončenej architrávom s polkruhovým nadstavcom sú tri niky so sochami sv. Michala arch., Štefana Prvomučeníka a Jána event. Na priečelí je krucifix, ľudová drevorezba z prvej polovice 19.stor.
|